Had‌sa

1984 isvent mayanogri Mumbai-ak poilem mett thenktana hamv choddunnem bhurgoch zaunaslom. Mhojeporinch torne prayer mam-i‌gamva thaun mumboyak pavo‌l'le zaite minot korn, disachem kam' korn, sanjechem kolejichem xikop xikun borim kamam zoddunk pavo‌l'le. Mhozo bhurgeaponnalo sezari, tachem mettrikechem xikap sompcheadhinch hechch svopnnanchea xerak paulo, ’minot‌chch vorti xikxa’ mhonncheporim, poilem eka liftt (elevettor) kompenint mekeanik helpor zaun, kam' xikun uprant mekeanik zal'lo.

Mhaka toull ulounko Hindi bhas yenatli, BEST bossamni poinn korun souy na, fokot't filmachi pisai ani sahiteachi vodd mhojea svopnnank rong diunko soklim punn pottak don xitam zoddunk hamvem-i kam' korunk zai aslem dekun mhojea sezari sangateachea hixareprokar tacheach kompnnent mekeanik helpor zaun inttor‌vyuk gelom. Bhurgeaponnar thaun borem nhesunk mhojea auy-bapain unnem korunk natlem dekun mhoji inttor‌vyu ghemvcho sindhi dhoni soit mhaka voir thaun sokla pollemvchar poddlo. Mhaka ulounko ordhenkurem inglix yetalem dekun mhojem namv ani gamv matr sanglem. Tannem inttor‌komant konnalagingi, kitengi sangtana mat tachi nodor mhojea dhovea xorttacher khimchita mholl'lleporim bhogtalem.

Sintimentam, bhognnam, somvedonank gorjecheaki choddit mohotv diteleank hem xer zoktem nhoi. Mhaka bhair dhaddlo ani konnengi mhaka bhair apoun velo ani ek vhodd baldi divun; ’tench kompnnechem boss, tuvem dhuvonko asa’. Kebinabhitor thiyori tor atam bhair prakttikol - motint hamvem chintlem ani khali baldi hatim gheun udak khoim asa mhonnun sodhtananch, kebinabhitorlo sindhi bos bhair ailo ani mhaka apoilaglo. Ani hamv ti baldi thoinch dourn tachesorxim yetana tannem mhollem; ’tum pas zaloi, faleam novo vorank kamak ye, eka disak novo rupoi tuzo pag, aitara roza asteli punn rojecho pag aschona’.

Mayanogrint ekekleachi ekek kanni asa, tanchea jinnyentle ’had‌sa’ vegllech. Kaim usvas kaddunk tras zamvchetosli ghann, choddtavo zageamni ugtean bosche dadle, te utt'toch techch zageamni bosunk dobbe gheun lainir asche her. Hem chintun zaitepauttim sarkem jeunko soit ubhdes bhogtale, hanga jieteleank loz/ghann/kantthallo mholl'llo nam gai?. Mhojyai motint sovalam aslim. Punn sorvak poriar ’vell’, ani vellaprokar ekekachch sovalank zovabi soit mellunk lagleo.

Eka disa reyl‌ve sttexonathaun hamvem ramvchea kottrechea vatter vetastana, rostea modhlea eka gudda angddechea mukar ubho ravun sigretticho dhumvor voddcho eklo dhoddong jivacho mhaka polleun, mhaka apoilaglo. Hamv tachesorxim gel'lonch, mhojea hatant as‌l'lea ttifinant kitem osa? mhonnun vicharilaglo. Hamvem taka ’khali ttifin’ mhonnun sanglem ani ttifin ugtem korun dhakhoilem. Tannem tem tachea hatim ghetlem ani mhonnalo;

’tujea gollear aschi bhangarachi cheyn ani hatant aschem voch kadd ani hea ttifinant ghal’.

Hamvem ’kiteak?’ mhonnun soval kortana tachi zovab; ’vo thoim distave tuka, thodde luttkar mell‌l'leank lutt'tat dekun tuji cheyn ani voch soit luttunk asat’. Mhojea motin chintunk dhorcheadhinch hamvem tachea hatant aschem mhojem ttifin voddn ghetlem ani jitlea vegan dhamvunk soktangi titlea vegan dhamvlom.

Hem onyek had‌sa - oxem bhogta, hea mayanogrint jieun astana, kitlem hogddailanki, titlench zoddlam soit. Dekun hem xer jitle mapan hogddamvchi vatt rochtaki, titlechch mapan gollsunchi vatt soit korun dita mholl'llem sot.

Atam kaim mumboichim mettam mettamvixim somzonni nhoi tor‌yi mahet asa. Poir, kal ani az polletana soit, hangasor zaitem bodlun gelam, zaitem bodlun vecheporinch na, zaitem bodlunk asa. Az soit hea mayanogrik svopnnam gheun yetat, zaitim tanchim svopnnam goli/mohol'lemni ximpddaitat, zaiteanchim svopnnam tutt'tat/futt'tat, pottachi davo tosoli, zaite oplem ostitv hogddaun jietat, konn oplo svabhiman hogddaun, konn oplem vektitv ani opli noitikota hogddaun monxa rogot chimvtelea zhollarimporim jieta. Punn ozun svopnnam jivinch asat, svopnnanch jinnyexevottacho bhorvoso, dekun jitle nove rostegi titlechch nove gottar. Oxem bhogta; hangasor zor borem poddlakuxin chomkota tor khottem/vaitt muddlakuxin chomkotana, hea donim kuximni choltele yothextt mapon asat. Dekun bhouxa hi mumboi ek matr xer, jea xerant ekachch suvatecher grest soit jieta, dubllo soit jieta. So ddijitt pag ghetolo soit jieta, tin-chear ddijitt pag ghetolo soit jieta, sot/nit‌yi jieta, osot/onit‌yi jietona khorench bhogta.

Punn aicha kallar amcho mam-i‌gamv khonchea dixen chomkun asa? dhakhoupacho bozar‌so dista, choddtavo sozounni, dhakhounni, kiteak‌gi sorv nokli/bonvatti dische monxa sombondh, kaim kalliz ugtem korun haslom tor kaim kimchun khatit‌gai mholl'llo dubhavo, motlobhi sombondh, tarlo diun bangddo ghemvchi kalet, ekamekachi vollok naka, vollkunk naka, fokot't dhakhoup. Oxem bhogta, jyem vaitt/khottemponn jea dixen chomkun gel'lem atam mam-i‌gamvak paulam ani vosti korun asa. Ani hea veustent hor‌yeklo oskot/lachar chintap bhogunk lagla, ani oplea tankichem korcheaki, ’kaim retiremni, anz bhoddve sorgim thaun demvun yetit konn'nna ani amchem jinnem sudhrait konn'nna’ mholl'llea bhrimident jieunko lagleat konn'nna mhonnun bhogta - zaunko puro hi mhojich bhrimid.

1984 isvent‌ch oktoborant Indira Ghandhi-chi khun zal'levellar Bombay-nt (Mumbai-ant) zal'lo dongo ozun mhojea motichea podd'deant jivall urla, zoso 2001 isvent kuveyttant irakan dhadd ghal'levellar soit tosolochch onbhog zal'lo. Punn kitem zaleari, mumboyant ek jivo asa. Oxem bhogta mam-i‌gamvant ’amchepoikich ami porki’ zaun jiemvchi porigot. Toxem mhonntana hea mayanogrint; porkimodhem tor‌yi ami ’omi’ zaun jiemvchem chodd borem mhonnun bhogta. Ham! vhoi, zo hangachea ’had‌sa’nk aplea dispoddtea jinnyecho vantto korun jieunko sokcho. Nizaiki atam 1983 isvechem ’had‌sa’ hindi filmantlem ek pod yad yeta;

He, ye bomboi xohor had‌som ko xohor hoi

yoham jhindogi had‌som ko sofor hoi

yoham roz roz hor modd modd pe

hota hoi koyi no koyi

had‌sa, had‌sa, had‌sa, had‌sa...’

- Valley Quadros (July, 2017)