William Cuthbert Faulkner: Nobel puroskar zoddpi omerikacho sahiti. Kadombori, mottveo kanneo, kovita, nattkulle, filmank utram toxench lekonam tannem boroileant.
Earlier Translations
Mull Kanni: The Tall Men. Konkonnint: Dig Manai
Te vhodd zoit kallkea kapsa jin'nochea boglen paxar zale. Thoimsor tanni lampeamva ujvaddache ghorani ek dakterachem ’kupe’ gettilagim raumvchem pollelem ani xikare petteanim ghonkchey aikalem.
"amim pauleamv!" praivont ddiptti marxolan mhollem.
"tem konnachem kar?" vicharlem marxola pras unnea prayechea, hea zagear novo zaunaschea sorokari kodd'ddai soin sevechea topasonnadhikarin.
"ddakttor xofilddachem" marxol sangalaglo. "li mekolom' hanne amim yetamv mhonn fon kel'lea vellar taka dhaddunk sangl'lem".
"mhollear tumve taka munsuchon dil'lem-i?" topasonnadhikari vicharilaglo.
"tumve poilench tea dongai chorank hamv varontt gheun yetam mhonn fon kel'lem-i? axengi tumve somyukt amerika sorkaracho adex pallcho?"
marxol xirputto, nitoll mataro, dumtti tonddant ghollaun ascho, heach gamvant zolmon vaddl'lo.
"maka somzal'le pormanne hea dogi mekolom' cherkeank bondi korn xohorak vorchich tuji alochon" to mhonnalo.
"vhoi!" topasonnadhikarin mhollem. "punn atam tumve tanka zagrut korn pollapoll korn ghemvcho aukas dilai. Hache vorvim soinak dhaddn tanka koid korn vorcho khorch tumve sorkaracher ghaloi. Tum khud'd eka korarakhal asai tem tum visorlai kitem?"
"na, hamv visronk na" marxolan mhollem. "ani jeforson thaun bhair sorl'le ghoddie thaun tumvem-i visronk nhozo zal'le tosoli songot sangchem proitn hamv korit't asam. Maka dista, he mekolom'ch tujer porinnam' ghalunk soktele..... Tujem kar tea kara pattlean rauy. Poilea suvater konn, kitlo osvosth asa tem polleveam".
Topasonnadhikarin aplem kar tea dusrea kara mhonnasor velem. Svich af korun laitty bond kele. "he monis" tanne aplea itleak mhollem. Uprant tanne chintlem; punn ho oxokt, dumtti chabon ascho mataroy tanche poiki eklo, tacha hud'deacho gourou ani obhimona vorvim tanne vibhin'n asazai asl'lem. Dekun to vhoddlean uloilo na. Karacheo chavio kaddn, kara bhair yeun zonelam voir korn big ghaltana chintunk laglo. He monis, porihar rupar mellchea kamakhatir, zagea ani astichea malokponna vixant fott martat ya lipoitat. Porihar karyem korche vixant hanka kainch humed na. Oni he tancheach kameli somvidhanik hokka virodh, kxul'lok ani parodorxok opramannikponnan il'lexa labhakhatir apaik ollog zaunko toyar asat ani thoddeach fukkott khann ani undrachea billa sarko zago xohorant mellche khatir asolem kam' soddunk, kroxik zamvnasony adai ani khorchachem chuk lekh diun, vompiam lon gheun uprant durupoyog korn, xirkon poddtana azap zal'leporim vhodd tallean galli-soveanim protikriya dakaitat. Ani uprant hea vorvi koxttar poddl'lea sorkaran tanchelagim bhextti ek lhan songot, mhonnje tanchi namvam soinak bhorti zamvchea listtir ghalunk vicharlear te negartat.
Praivont marxol cholot't asl'lo. Topasonnadhikari tacha pattlean voye modhem aschea getti bhitor don durbol deudar rukache sali modhem aschea mottea itteanche vonnodi thaun ovyousthit tosench pointt natl'lea vistar don mallienchea mond ujvadd aschea ugtea holak paule. Sokoili malloi ruka kuddkeanim bandl'leborim taka dislem. Tanne mottea rong natl'lea gealorichea tixilea pontar lapeamva ujvaddan bhorl'lem ek hal pollelem. Oni sokoil thaun tanni pollel'lo to xikare petto ghonkit't tanche mukhar yeun raulo. Ghora bhitor yeun eka vyokticho tallo tachelagim uloita mhonnasor tannem tanka addaun dhorlem.
To gealorichea mettam mhonnasor marxolachea pattlean gelo. Thoim sumar 40-45 vorsancho vyokti baglalagim tanka rakon asl'lo taka dislo. Ho monis lamb dig nhoi tori, ghottmutt, kondu rongacho, xant mukhamollacho kameli zaunasl'lo. Tannem haka mottvean, tikxnn dixttin pollelem ani marxola lagim "kitenga, gombaltt, bhitor ye" mhonnalo.
"kitenga, rafe" marxolan vicharlem "konn oxvosth asa?"
"bodd'ddi" dusrean mhollem "az donporam nisron heam'mor mil'lant tacho pai xirkalo"
"sthiti padd asagi?" marxol vichari.
"maka padd asa tosem dista" dusrean mhollem "dekun amim taka xohorak vorchea bodlak dakterakch apoilem. Rogat rauvonko amchean zalenam".
"hem aikon maka bezar zata", marxol mhonnalo. "ho misttor piyorson" portun topasonnadhikarik tea monxean apnnak pollemvchem dislem. Tea monxeache kondu rongache xant tori souzonyoxil dolle, hat ghott tori dhortana durbol oni thondd. Marxol uloyit't asl'lo, "zaksona thaun, kodd'ddayechea soin seve bordda thaun aila", axem mhonntana marxolachea talleant forok asa mhonn topasonnadhikarik sustalena.
Topasonnadhikarik khoimsory kosolich bodlaunn dislina. Tacha hatant asl'lo durbol hat tea vyoktin pattim kaddlo. Atam tem xant mukhomoll marxola kuxin ghumvlem.
"mhonnje zhuz surugi"?
"na", marxolan mhollem.
"soval tem nhoi mi. Mekolom'" topasonnadhikari uloilo. "tanni nonduk korchem gorjechem. Hea pauttim tanchi namvam yemvchi sadhyota unni. Sorasor niamam pormanne nonduk korunk inkar kel'lean te solvole".
"vhoigi?" dusrean mhollem. To topasonnadhikari kuxin pollenatlo. Marxola lagim uloitalo tori, marxola kuxin polletagi, mholl'llem sangonki topasonnadhikarik sadhy natl'lem. "bodd'ddik polleunko zaigi? atam tachelagim dakter osa".
’ravo’, topasonnadhikari mhonnalo "tujea bhavacha aughodda vixant maka duk bhogta; punn hamv....." marxolan apleo datt bhisulleo bhoveo papddun, vinoipurvok tori, sohon natl'lea dixttin topasonnadhikarik ek ghoddi pollelem. Ani topasonnadhikarik tea dusrea monxachea kxonnik dixtti pattlean url'leanchea mukhomollar asl'loch bhavo zhollkolo. Topasonnadhikari sorasor thaun thoddo chodd budvont asl'lo zal'lean, taka hangasor aschem vatauronn apnnem chintl'lea pras vingodd asa tem sustalem. Punn sobhar vorsam thaun sorkari porihar karyant ason gamvtti monxeam lagim helll'lea vorvim, apunn tanka soma vollkotam mholl'lli tachi patyenni. Dekun, matarya marxola kuxin ghumvon to chintilaglo; vhoi, soglle ekach kastache, hud'deacho odhikar ani zovabdari marxolak bodlunk soklina. Portun chintun, he monis, he monis, "az zaksonak vechem ratinche ttroin ghemvcho mhozo nirdhar" to mhonnalo. "mhoji sitt yedollch amanot zalea, varontt di oni amim choleam".
"mhoje sangata ye" praivont marxol mhonnalo, "amchelagim mostu vell asa".
Tanne pattlavo kelo. Apnna voir ya poristhite voir niyontronn korche khatir rag korn, bobatt ghaln proyozon na. Ani ekavella poristhiti samballizai tor tannench krom' hatim ghezai; koidink veginch thoim thaun vorizai zalear apleach odhikaran xivai, mataro marxol hea dixen kitench korchona mholl'lli somzonni taka edollch ayil'li. Ho durbol praivont ofisor hanche poiki nimanno matr nhoi, hea ghora bhitor rigl'le vorvinch apli adli svabhavik allsai ani avisvasponnacha bhroxttacharak sampddal'lo toxem distalem. Axem tacha pattleannch sokoilea holantlea beddrumak pavon azapan ani eka ritichea bhimyan tanne bhomvtim pollelem - vhoddlem soit kudd, khalich pointt natl'li dhornn, khattielagim ek ya don kodelam, sangata anyek pornea jinsachi rukaddachi vost. Punn topasonnadhikarik thoimsor edollch bhettl'lea monxea sarke asadhoronn monis bhoron vonnti fugtat tosem bhoglem. Te lambdig, bollvont ya utsahpurnn natl'le. Kaim avaznastam xant svobhavan baglar aschea takach polletale. Tanchi tondda todrup, rogta sombondhachi mhor marl'lea bhasen distalim. Eklo barik, oxokt sot'tor vorsancho mataro, sokddam pras il'lo lamb; dusro kes pikonk nant tori, baglar melll'lea vyoktiborinch discho, tisro tanka poilem melll'lea monxea sarko; tonddar nazuk tori tacha tea dolleanim kitengi duront ani udrikt; ani dog khoryan todrup nillxea dolleanche tornatte; ani okrek khattye voir asl'lo nillxea dolleancho vyokti; zache voir boro sutt nesl'lo xohoracho dakter bagvon asl'lo. Tanni sorvamni topasonnadhikari ani marxol bhitor rigtana ghumvon pollelem. Daktera boglen bedd'ddauyr pinzl'lea pentta modhem bhesam zal'lo, rogtan buddl'lo pai polleun taka addvollon ayil'lebori bhoglem. Topasonnadhikari bagla bhitor sorn thoinch raulo. Marxol khattyer nidl'lea monxea sorxim gelo- to monis poip voddtalo. Ani tacha khattyelagsilea mezar topasonnadhikarin aplea aban dourche viskecha botliborim volll'lea valinim guttlayil'li botl polleli.
"bodd'ddi" marxol mhonnalo "hi songot padd".
"ham nhoi, hi mhojich chuk" khattye voilea monxean mhollem "sttuvorttan maka hamve vaparchea fremavixim(nokxea soddounko vaparchem pollem) vixant sangl'lem".
"hem khorem" dusrea praivontan mhollem. Tori url'leanim kainch sanglena. Te ek sarke, xant ritin topasonnadhikarik polleun asl'le. Marxol il'lo ghumvon mhonnalo "ho piyorson, zaksona thaun aila. Tachelagim cheddeank varontt asa".
Toull khattyer asl'lean vicharlem "varontt kiteak?"
"kodd'ddai soin seve vixant bodd'ddi" marxol mhonnalo.
"amim atam zhuza sthiter asamvve?" khattye voilea vyoktin vicharlem.
"na", mhonnalo marxol "hem atanche novem kanun, tanni nondonn korunk na".
"tanka tumim kitem kortat?"
"hem varontt bodd'ddi"
"tosem mhollear zoil"
"hem ek varontt matr" praivont marxol mhonnalo. Tednam topasonnadhikarin poip voddn ascho khattye voilo vyokti apnnak polleun asa tem deklem.
"maka thoddi viski vot zakson" tanne mhollem.
"naka" dakter sangalaglo "tumve edollch chodd ghetlyai".
"maka il'li viski vot zakson" khattye voilea vyoktin tikke zoran mhollem.
To topasonnadhikarik polleun poip voddit't asl'lo, "tum sorkara torfen ailai"? tannem vicharlem.
"vhoi" topasonnadhikarin mhollem "tannim nondonn korizai osl'lem, titlench sod'deak puro asl'lem, punn tannim kelena....". Akosmat tacho tallo raulo kiteak sat zoddi dolle tache voirch khonchon asl'le ani khattyeuylo vyokti poip voddit't asl'lo.
"amim thoimsor yete asl'leamv" khattyeuylea vyoktin mhollem "amim pollapoll kortenamv" tanne tokli ghumvddaili. Te dog tornatte khattyechea pamyalagim ekleacha boglen dusro ravon asl'le.
"onse lusiyos" tanne mhollem.
Topasonnadhikarik tannim dogainim sangata "vhoi bapa" mholl'lleborim bhoglem.
"ho manest zaksona thaun hanga mhonnasor, sorkar tumche khatir aito asa mhonn sangonk aila. Mhoje pormanne memfisant senak servonk solis zatelem. Mallier vocho saman banda".
Topasonnadhikari mukhar yeun ’rava’ mhonn bobattlo. Punn sokddam pras vhoddlo zakson topasonnadhikarichea fuddem paulo. Tannem-i ’rava’ mhollem. Atam te topasonnadhikaricha kuxin pollenatl'le, te dakterak polletale.
"tacho pai kitem korcho?" zakson vichari.
"pamyank polle" dakter mhonnalo "tanne to khud'd katorla, ani vell kaddunk zaina. Hanga thaun taka vorunky koxtt. Maka kumkek ek nors, il'lexem itor ani tanne chodd viski seunko na tor ’onostettik’ zai poddtelem. Tumche poiki eklo mhojea karar xohorak vocha, hamv fon kortam"
"itor?" khattyeuylea mhollem "kiteak?", tumvench at'tam mhollem-i pai edollch katorn zal'leborim dista. Hamvch ani don pegg ghaln pazl'lea zaksanache kosayi suryen khud'd katortom asl'lom. Chol... Purnn kor...
"tum ani kosoloch xak sosunk sokchonam-i dakteran mhollem.
"atam viski uloun asa"
"chhet't" dusrean mhollem "ek pauttim fransant amim eka gomvachea gadeant dhamvon astana hamve ek moxin gon'n, gomva bellea modhlean yemvchi polleli. Ti chukounko hamve uddi marli tori hamv sufoll zalona, ani hamv dhornnir xeuttalom. Sanz zatana duk choddli ani teach vellar helmetta pattlean vhodd sut'tean asvelak marche borim zaun zag zata mhonnasor maka kitench koll'llemna. Moidanacha tea kuxin amim ek ras zaun poddl'leamv. Dakterak yeunko vell lagl'lean amim dukin vollvolltaleamv. Aichi duk tea disache duki mukhar kainch nhoi, kiteak maka viski pieunko mell'llea. Tum tujem kam' kor. Sttuvortt ani rafe kumok kortele... Maka ek pegg vot zakson"
atam dakteran botl uklun soryachem level pollelem. "kaldi botl khali zalea" tanne mhollem. "char voram thaun tum kaldi botl viski pielai tor, ’onostettik’ lagatgi mholl'llo dubavo maka asa. Atam hamve tuzo pai katorlear tuka sosunk zait mhonn tum chintaigi?"
"vhoi, korn sodd, "hamve vibhaddlam, makach tem sarkem korunk zai".
Dakteran heram kuxin pollelem, stobd, todrup mukhomollam taka polleun asl'lim. "taka xohoracha aspotrent dourunk maka zal'lem tor, ek nors polleunko asti tor, tacha poyil'lea ’xaka’ thaun ani viski bhair kaddta mhonnasor hamv raktom asl'lom. Punn atam taka vorunk zamvchena. Ani axem tachem rogat ravounkoy zaina ani mhojelagim itor ya sthani-i onostettik aslearyi.... ".
"chhet't", khattie voilea vyoktin mhollem, "devan botlint asl'lea pras vortem sthani-i ya jeral ’onostettik’ rochunk na. Ani ho pai zaksonacho, sttuvorttacho, rafecho ya li-cho nhoi, ho pai mhozo. Hamve hem bijines suru kelam, atam maka zai tosem hamve katorn soddyet".
Punn dakter azun zaksonak polleun asl'lo. "mi. Mekolom'" tanne mhollem "tum sokddam pras vhoddlo".
Punn sttuvorttan zap dili. "vhoi" tanne mhollem "purnn kor, tuka kitem zai? thoddem hun udak zai mhonn maka dista".
"vhoi", dakter mhonnalo, ani thodde nitoll lugtta kuddke. Haka vorn nidaunko tumchelagim vhodd mez asave?’
"randpa kuddantle mez", baglar bhettl'lo vyokti sangalaglo, "hamv ani chedde...."
’ravo’ khattye voilo uloilo, "tuka kumok korunk cheddeamlagim vell aschona"
tanne tanka portun polleun ’onse lusiyos’ mhonnalo, portun topasonnadhikarik tanni dogainim sangata ’ham bapa’ mholl'llebori bhoglem.
"hangasor aschea manayak kirikiri zata tosem dista. Tumim bhair sorchem borem, soma chintlear tumi peak korchiy gorz disana. Ek don disanim tumkam yuniform' melltelem. Ttrokk gheun vocha. Tumkam memfisa mhonnasor pauvn ttrokk pattim haddunk hangasor konnnch na. Konnaiki dhaddtam mhonnasor goyoso fidd kompenint tem sodda. Hamv asl'lea sovea imnfenttrint tumim dakhol zaizai mholl'lli mhoji ichcha. Punn maka dista, titli axa dourchi soma nhoi; tumim' tanni dhaddl'lea kodden vochazai. Punn ek pauttim bhitor riglea uprant forok poddana. Sorkaran mhojea vellar nyai kela, tumkaim borench zatelem. Te tumkam khoimsor dhaddtat ya tumchim khoimsor gorz asa thoim dakhol zaya. Soinik kose zaizai mholl'llem kollta mhonnasor sarjentt ani odhikarink khal zaya. Khalte zaya punn kuttmachem namv ani moryad uddasant dourn. Konnaiki duggu solam' marchi gorz na. Atam tumim vochyet".
"rava" topasonnadhikari porot bobattlo ani kuddachea modgot vochon "hamv hacho virodh kortam, mi. Mekolomacha aughodda vixant maka bezar asa; hea sorv ghodditam vixanti-i hamv bezar pautam. Punn hem sorv mhojea hatant zamv tacha hatant zamv na. Kanuna prokar nondonn korunk chukl'lea vorvim arop ailo ani varontty mell'llam. Atam axem chukoun gheunko zaina. Khinchey dusrem mett kaddchea adim, hamv ayil'lem kam' zaizai. Cheddeanim nondonn korunk chukl'lea vellarch tannim hea vixant chintizai asl'lem. Mi. Gomboltt varontt diunko inkar kortasor, hamvnch ditam ani aropachi zap dimvche khatir hamv khud'd hankam jeforsonak pattim vortam. Ani adexachi ninda kelea mholl'llo ul'lek kortam mhonn hamv gombolttak zagvonn ditam".
Praivont marxol ghumvlo, tacheo datt bhovio foddpoddleo. Topasonnadhikarik lhan bhurgo mhonn lekl'leabhaxen, "hamv ya tum dogi khomyi vochanamv mholl'llem tuka ozuni kollonk nangi?" mhonnalo.
"kitem?’, topasonnadhikari bobattlo. Thoimsor asl'lea gombhir mukhomollank polletana, te sorv taka poixili ani krotok moryad ditat toxem taka bhoglem. "maka bhexttaun asatgi?" tanne bob ghali.
"tuje kuxin konni lokxyoch diun nant", marxol mhonnalo, atam tum thoddo vell vogochch ravo; sorv sarkem zatelem. Thoddea vellan amim xohorak vochonk sokteleamv".
Tannem aplem proitn rauylem. Atam taka sombondh natl'lea ani sosunk zainatlea tea moreaden pollemvchea, ghombir chintnanim buddl'lea mukhomolla thaun suttka melll'le borim bhoglem. Tache voir dixtt soit ghalinastona dogam tornatteanim khattielagim vechem, bagvon bapoik vonttauyr kis dimvche, sangata kudd bhair vechem tannem pollelem. Thoimsor lampeamvacha ujvaddan bhorl'lea holant marxola boglen boson astana, taka ek ttrokk chalu zaun ghumvon margar sokoil vechem, pois vetana avaz unno zal'lem, sikatta kiddincha kindri avazan ordhea novembor mohinea uprantlea misisipi inddiyon gorme disancha tea stobd ratim toxem tea kiddinki yemvcha himvollea disanchom ani mornnacho uddas yeta toxem dislem.
"maka matarya onsecho uddas yeta" marxolan gozali korchea borim khuxalayen mhollem. Tacho tallo vilokxonn bhurgealagim ulomvchea voiska borim asl'lo.
"to soron pondra-solla vorsam zalim. Adlem zhuz suru zatana to solla vorsancho asl'lo zaije; ani to tea zhuzant bhag gheunko vorjinia mhonnasor cholon gel'lo. Hangasorch nondonn korn gamvantch zhujyetem. Punn tachi auy karttor kuttmachi zaunasl'lean zhuzak tanne vorjinia pattim vochazai mholl'lli tichi apekxa asl'li. Edoll tanne vorjinia polleunko natl'lem tori thoimsor paivatten vochon sttonval zaksona soinant servalo ani thoinch falkeant chanslors vil'la mholl'llekodden, karolina tornatteanim foramosen zaksonak marta mhonnasor, 65 chea tea sokallim xeriddonache ghoddea sovarancha soinant oppomett'ttorsa thaun ghattye voilo rosto bondh korta mhonnasor chukon dhamvcho aukas asleari, ravol'lo. Jem kitem apnna sangata gheun gel'logi tache songi to missisippik cholonnch pattim ayil'lo. Kazar zaun malliechem ghor bandlem. Teach rukaddacha mallier atam amim ubhe asamv. Tache bhurge zakson, sttuvortt, rafayel, li ani bodd'ddi zolmale. Bodd'ddi thoddo ontor/vell gheun zolmal'lean fransacha zhuzant bhag gheunko taka sadhy zalem, tumve tem aikalam-i. Thoim thaun don meddlam ek amerikon, anyek fransachem tanne kel'lea kama khatir taka mell'llim. Maka disana tanne hea vixant zakson, sttuvortt ani heranky sanglam mhonn. Yuniformacher nombor, ghayanche gurt, ani don meddlam gheun ghora paula titloch, tanne apnnak ek cheddum sodlem ani kazar zalo. Ani eka vorsa uprant onse, mekolomacheach sarkea ani surpayeche zoulle bhurge zolmale. Mataro onse sot'tor ani panch vorsam lhan asl'lo tor hea teganki ’teulle’ mhonnyetem. Maka uddas asa he dogi jivi(kidde) ek sarke upralli. Xingancha chitlla sarke, xikare petteancha hindda sangata dis rat henne tenne dhamvche zoulle. Vhodd zaun yetana bodd'ddi, sttuvortt ani lik tonttant ani kapsa vyousayant, rafek ghoddea, gaddvank vagamvcheant torbet korn memfisak vikunk vorcheant te kumok kortale. Atam tin char vorsam adim tanni kroxi vixvovidealoyak vochon bifachea gorvam vixant xikap zoddl'lem.
Him ghodditam zal'lim bodd'ddin ani tannim kapsa bellem korchem rauylea uprant maka tem-i uddas asa. Eka vyoktin aploch zago vaparn kapsachem bellem kaddn; tachem ek mol nigodit korn, url'leacho boro upoyeg korn astana taka tankam zai asom ya na asom, sorkaran meter zaun soloha suchona diunko suru kel'lem. Tumve az tea cheddeank pollelam-i, tankam kitem tori xikazai, novem korizai mholl'lli urba asa. Tea poilea vorsa sorkari ezonttanim yeun, bodd'ddi, li ani sttuvorttak tannim bellem koxem lumvazai, sorkar koso tanka mol ditolo, hacheurvim khud'd kroxi korchea pras kitem boreponn zatelem, hea vixant somzonni dil'li.
"amim abhari zaunasamv" bodd'ddin mholl'llem, "punn amkam tumchea kumkechi gorz na. Amim adleborich kapsa vyousai korteleamv. Bellem borem zainastana noxtt zalo tor amchim zovabdari. Amim' khud'd portun proitn korteleamv".
Toxem te khinchai pepor ya karddank doskot ghalinatle. Matarya onsin xikoyil'le borich kapsa bellem kortale. Tanka kumok zai ya naka mholl'llem lekhinastona kumok korchem, apleach zagear porixrom' korn bellem kortana meter zamvchem. Apleach feakttorint kapsa bio meklleo korn, nitoll korn sodanche borim kapus jeforson xohorak sagsun, thoim vikunk zainastam pattim haddchem - hem sogllem patyeunko koxtt martale. Poilea suvater tancho mhal lekaurto asl'lean, dusrem tanchelagim vikrapak zai tem kardd natl'lean tancho mhal vikon vochanatlo. Hea vorvim mhal pattim sagsizai poddtalo. Sogllea pausak jin'n pavanatlem, dekun thoddo rafecha gaddva xedd'ddant, ani thoddo hanga hea holant ras kortale. Himve disanim hangasor aschea monxanim, tea raxi bhomvti choltana, anyek pauttim kardd bhorizai mholl'llem tancha uddasak yexem kortalem.
Zaleari fuddlea vorsa tannim peporam bhorlinant, monxak apli tank ani kam' korchem mon aslear horyekleak svatontr asa mholl'llea patyennen te asl'le. Matarya onsen, bodd'ddik zhuzak dhaddl'lo. Taka meddol melll'lem ani ghora pois tacho posy zal'lo. Tori oporichit gamvant bodd'ddi ghayel'lo tem taka uddasant asl'lem. Axem tachi patyenni aplea svatontr ani svabhimanant asl'li.
Axem tanni dusrem bellem-i kelem. Tanche lagim kardd natl'lean konnaiki tem vikunk sadhy zalena. Hea pauttim dastana khatir tanni anyek xedd'dd bandlem. Dusrea himvalle vellar bodd'ddi, gevin sttiunsak mellonk ayil'lo maka uddas asa. Kanuni soloha khatir ya sorkaran anim heranim kardd natleari kapus molak ghezai mhonn monovi korunkyi nhoi, bogar hachem karonn kitem tem vicharunk. "hi novi rul tor apunn mukar sorn doskot korunki toyar zal'lom", bodd'ddi sangalaglo. "punn amim vichar vimorso kelo. Zakson roit nhoi tori amchea bapaik amche pras chodd kallak zanna asl'lo zal'lean bap haka opvotona mhonnalo, ani makayi tanne sangl'lem sarkem toxem bhogta".
Tache uprant tannim kapsa bellem kelemna. Maka dista tanche lagim sumar vis katt, sobhar tempak pamvche titlo kapus asl'lo. Heach vellar tannim bifa gorvancha chorova khatir matarya onsecho kapsa belleacho zago upoyog korunk suru kelo. Sorkarachea adexakhal itloch kapus utpon'n korizai, itloch vikizai, khoinchea zagear kedalla vikizai ani tanni bellem korina tori tanka poixe farik zatele - osolea poristhitent mataro onse khonddit zaun aplea bhurgeanim ghetl'lo nirdhar soma asa mhonn mandtalo. Tanni kapsa vyousai kelina tori, horyeka vorsa ek tornatto kountti ezontt thoimsor yeun tonnacho zago gheun mol dimvchea iradean mejtalo. Tanche lagim kapsa bellem natl'lem. "amim kitem kortamv tem polleunko tuka svagot asa, punn tujea nokxear amkam servinaka" bodd'ddi mhonntalo.
"punn tumkam poixe melltele", tornatto mhonnalo "tonn layil'leak sorkar tumkam kaim il'lem farik korun axeta".
"amim-i poixe mellazai mholl'llea ud'dexan asamv" bodd'ddi mhonnta. "amchean zainatlea vellar amim dusri vatt polletamv. Punn sorkara thaun kitench naka. Konnak zai tem tanka dia, amim somorth asamv".
"vhoi, gozal itlich, 22 katt kapus anath mholl'lle borim mil'lant(jin'nant)asa. Kiteak tem jin'n atam upoyogant na. Cherkeyi vaddle ani bifache gorvam vixant xikcha ud'dexan eka vorsache audek kroxi videaloyak vochon pattim aile ani heram sangata jieunko lagleat. He utsuk vyokti dis rat nion ujvaddant, solisayen melll'le poixe oraun, novench vahon choloun, poilenche pornem zamvcha poilench poixe farik korinastana AAA (American Automobile Asociation) thaun mellchem vahon apnnaun WPA (Work Progress Administration) ani her osolea ’tin’ okxorancha vibhagancha doyen kam' korinastonanch jiun sarchea as-paschea monxam songi jietale. Ani atam hi ddraftt aili. Ani he vichitr vyokti hakai doskot ghalunk toyar nant. Ani tum hache khatir durust kagdam toyar korn zaksona thaun ailoi, ani amim hangasor aileamv. Ani thoddea vellan amim xohorak vochyet".
"vhoi", topasonnadhikari mhonnalo, "atam punni amim xohorak pattim vochyetgi?"
"nam", marxolan teach movall tallean mhollem. "atanch nhoi, punn ani thoddea vella uprant vochyet. Tujem ttroin chuktelem tem khorem, punn falyom anyek astelem".
To uttlo, topasonnadhikarik kitench aikalam toxem disonk na.
Topasonnadhikarin, marxolak sokoil vochon, bedd'dd rumanche dar ugoddn, bhitor sorn dar bondh kel'lem deklem. To ratiche avaz aikon thondd bosl'lo. Titlean marxol zagrutkayen ek rogtalli vol gheun bhair ailo.
"hanga", tanne mhollem "ek ghoddi dhor".
"rogtan buddlea", topasonnadhikari mhonnalo.
"vhodd nhoi" marxol sangalaglo. "kam' sompoun ti dhuvyet", topasonnadhikarin ti pottli ghetli ani marxol sokoil vochon zollcho lampeamv ani xovel(chott'tte khorem) haddn yeta mhonnasor dhorn raulo. "amim ya", tanne mhollem "amchem kam' pontak pamvchear asa".
Topasonnadhikari zagrutkayen ti rogtalli, zodd, azun jivo asa tosi dischi, ti pottli gheun ghora bhailea angnnant marxola pattleannch gelo. Marxolacha hatantlo lampeamv haltana, tacha pamyanchi vhodd katri sarki saulli dhornnir distali ani to khuxalayen gozali kortalo. "vhoi sor ek monis jietana ek ras monxank, ek ras poristhitent polleta. Somosyem kitengi mhollear, amkam son'nivex (poristhiti) ani vyokti modhem gondoll korchi souy zalea. Otam tukach gheveam", tanne teach movall, khuxalkayen mhollem. "tuzo ud'dex boroch; punn niyom' kanunant poddon sogllem ospoxtt zalem. Amchem somosyem tench. Amim itli akxoram, niyoma ani sutram sodun kaddleantgi her kitench amkam sustana. Khinchai eka okxorak(upai) ya niyomak amim hondanamv; ani niraxi zatamv. Dakteranim leaborettorint toyar kel'li ek jivi, haddam ani onkitti kaddn uddounko xikl'li, punn haddam ani onkitti gelea mholl'llem kollit nastana jiemvchea tosolea jiviborim amim zaleamv. Amcha patticho konno amim kaddn uddoila. Monxak patticho konno gorz na ani to aschench oprocholit mhonn amim patyemvcha sthitek pauleamv. Punn pattichea konneachi chaddi( groove ) atam-i asa ani ek na eka disa patticho konno teach zagear bosta. Punn hi songot amkam xikounko kitlo vell lagtolo ani kitle koxtt astele tem hamv nenna".
Te ongonn utorle, choddni choddalagle, aplea mukhar devodar rukancho ek lhan mollo, neketram bhorl'lea akasa sokoil bhouy dislo. Marxol tache bhitor rigon raulo. Tanne lampeamv dhornnir dourlo. Topasonnadhikari tacha pattlean volichi pottli gheun vetalo. Tanni ek itteanchi godd asl'lo chouk zago pollelo. Uprant thoimsor don fondd sadea grenoitt fatran dhampl'le dekle.
"devadhin anse ani xrimoti onse" marxol mhonnalo, "bodd'ddicha baileky aplea songi hangasor purizai mholl'lli ichcha asl'li. Punn ti hanga fokot't mekoloma sangata eksurponn bhogti konn'nna. Asom... Polleyam...". To ek ghoddibhor apli khaddki dhorn raulo. Hem polletana topasonnadhikarik ek matari stri zhodd khoimsor lamvche mholl'llo nirnnoi korn asche borim dislem. "zaksona thaun suru korn he fondd davea thaun ujveak osat. Punn cherkeanchea zolma uprant zakson ani sttuvortt hanga voir ’pa’ ani ’ma’ lagim aile. Oxem bodd'ddik il'lo zago voir mell'lla toxem to hangasor astolo", tanne lampeamv lagim voddlo ani khorem ghetlem. Topasonnadhikari azuni ti pottli hatant dhorn asl'lem polleun, "sokoil dour" tanne sanglem. "hamve poilem khonddunk asa".
"hamv kanngeun rautam" topasonnadhikari mhonnalo.
"nansens, sokoil dour" marxolan mhollem, bodd'ddik bezar zaina.
Topasonnadhikarin pottli itteanchi godd asl'lea tea zagear dourli. Marxolan nipunnayen vegim vegim khonddunk suru kelem ani aplem dirgh ulonne mundorsun "vhoi sor, amim monxank visorleamv. Amim monxamnim jinni sosar mhonn chintlea tori jinni sosar zaina. Jinni bovo moladhik zaunasa. Mhoza pormanne WPA thaun porihar rupar poixe gheun jinni sarche pras obhiman, moryad ani xisten jiel'lea monxacha jinnyechem mol unchlem zaunasa. Hench amim portean xikonk asa. Koxtt astele, osolem xikap bovo chodd koxttachem - zaunko puro vorjinia mhonnasor pai vatten vechem, kiteak tachi auy thoim thaun ayil'li. Zaunko puro zhuzant solvon pattim yemvchem - matarya onsek he onubhou ek lisamv zal'lem. Kitem-i zamv, to hem boryan xiklo ani kitlea boryan xiklogi, aplea cherkeanki tanne hench xikoilem. Tumvench pollelem nhoi, bodd'ddin aplea cherkeank vecho vell ailo mhonn sangtana, sorkaran apounko dhaddlam mholl'llea orthan nhoi. Ani koso tanni taka adeus maglo?. Probud'dh monis kitench lipoinastam, loz mholl'lli lekhinastam ekameka umo diun bhair sorl'le. Hamv, tuka hem sorv somzomvche proitn korn asam... Zalem" tanne mhollem "itlo vhodd puro dista".
To fottafott solisayen uttlo. Topasonnadhikari uttchea poilench tanne ti pottli tea barik khondkant dourli, ani veveggim khoryan tache voir mati ghalilaglo. Uprant to ubo zalo - ek dig, xirputto mataro soukasayen usvas soddit't.
"atam amim xohorak pattim vochyet mhonn dista" to mhonnalo.
Dr. Judy Pinto (Veronica Judith Carlo)
ttichor zaun sointt Jerosa inglix praimori skul (1975-1991)
rittairdd soho prinsipal ani profesor hindi
vibhag, Sointt Aloysius College, Mongllur. (1991-2016)
Potinn: Manest J. B. Pinto (rittairdd eyorpors ani es bi oi) ani auy dogam cheddvam bhurgeanchi, eklem USA, ani dusrem Bengllur oplea kuttma sovem vosti korun asat.
Xikop: M.A (Razxastr), PhD (Hindi) M.Sc (Appled Psychology) ttek ani BEd.
Sahitik vaur : ’solvonnechi jik’, hindi thaun konknnent torzonn kel'lo kannye buk - seuk prokaxon 2006 - kornattoko konkonni sahityo okaddemi thaun vixex puroskar labhla-2007
’somoxeank porihar’ lekhona zomo - seuk prokaxon 2017
konkonni sahityo okaddemi (2000)- zuri membor zaun seva.
’sputtsrizona prokaxono thaun udel'lea vitori karkoll hachea sompadokponnar ’konknnechea vaddaullint striyancho patr’ hantu lekhon.
’bohubhaxik onuvad - konkonni stri boroinnarancho vaur’ hacher sonxodhon potr monddon, yunivorsitti kalez, mongllur.
’omor konkonni’ odhyain pustok sompadoki-i monddollint vaur (1994-1999)
’mannik’ -bhurgeamle konkonni masik sompadoki-i monddollicho sandho (1998-2002)
’jezu rai’ -bhurgeamle konkonni masik sompadoki-i monddollicho sandho (2011-2016)
kornattok rajy tisrea vorgachea konkonni patthy pustok boroupi pongddacho cheyarparson (2010-2011).
Kornattok rajy hindi patthy pustok boroupi pongddacho sando (2011-2012).
2011-nt ontor dhorm' som'mellonant bhag ghetla.
AIR mongllur hacher konkonni, kon'noddo, inglix ani hindi bhaxenchea somvad ani uloup karyokromanim patr.
Bengali nattok "anond motth" kon'noddant sarong reddior sador kela.
Tosench vividh konkonni potranim- raknno, seuk, kannik, divo iteadinim sorag lekhonaull prosar zaleat.
Hindi ani kon'noddantleo sobhar mottveo kanneo konknnek torzumo keleat.
Previous Translation