Edwin J.F. Dsouza Hanchea Venchik Kothanchem Aklon (- Dharma Chodankar)

monglluri kothakar eddvin je. Ef. Ddisouza ek xrextth kothakar ani kadomborikar zaun asa. Kon'nodd, inglix ani konknni sahiteachea mollar aplem mhotvachem yogdan tamnni dilam. Tachea kaim venchik kothanchem aklon kelea uprant kaim vixex gozali zannouleo. Tachench mulyomapon hanga korpacho yotn asa. Tachea char kothanchem aklon kele uprant ek asvadok hea natean oxem spoxtt zata ki tachea kothamni poripkvota dista. Raxttri-i ani ontororaxttri-i kotham kodden tachea kothanchi sor korum yeta. Bharti-i kotha sahiteachem protinidhitv korpi oxeo tacheo heo kotha zaun asat. Tachi nodor mullavi ani sorvosamany monxacho thavo gheupi. Hakach lagun vachpeachea kallza-monant teo sohzoponnan rigtat. Protibhaunt sahityikachi hi ek vixexotai zaun asa.
Kothanchi xoili ani lekhon tontrak tamnni jitlem mhotv dilam titlench axeakuy dil'lem asa. Kothechem vatauronn toyar korpachi tachi tank zobrodst asa. Kothechem vatauronn kothechea axeant itlem bhorsun gel'lem asa ki tem ami vegllem korunk xoknat. Dekhik, matyechem pon'nem biradd moddun kankrittachem biradd bandop hi aichea kallantoli soglleanch zannanchi itsa ‘ek kop hunoni kofi’ kothent sohzoponnan ailea. He kothent pornnea matyechea ghorantlea ani novea kankrittchea ghorantlea ghoddamoddinchem zobrodst vatauronn nirmann kel'lem asa. ‘bonn'nnokdd'ddi’ kothent survatek zonachea gorib ghorachem, gamvche xallechem ani moidanacher paipam manddun douril'lean zal'le ghottnechem barikosonnen chitronn korpi vatauronn, toxench ‘kagdachi stri’ kothent signolacher pepor vikpi bhurgeachem chitronn ani gaddyent boxil'le bailechem zalear ‘motik ek patto’ he kothent ghorantolem ani ghora bhailem vatauronn lekhkan bore toren chitrail'lem asa.
Charuy kothancho axoi bore toren manddil'lo asa. Khoinchyai kothakarachem mol ankhtat tem tanchea kothanchea axea velean. Somvsaracho onnbhou ani sahiteacho sokhol obheas axil'lo lekhkuch osle axoi hatallopak xokta. Tachea axeak protibhechi nodor asa. Bhomvtonnchea somazantlean apnnak zai to vixoi, patram sodun kaddun tanchim sukham-dukham somzun gheun, tanche kodden ekrup zaupachi tank tacheant asa. Somazantolim dhogam-pengam polloun to dukhauta, sukh polloun sukhi zata, bhousacheo vyotha, tanche haves, itsa manddpi tanchea vastovik kothanche axoi oxe toren mukhar aileat. ‘bonn'nnokdd'ddi’ he kothecho axoi sanketik rupan manddil'lo asa. Kreyonsancho vapor korun eka kulkar gorib monxacho aplea bhurgeak boro fuddar divpacho haves hanga dixtti poddtta. Aplea putak inglix middeamant xikoun ghorabeacho fuddar porzollit korpachi auy-bapaichi itsa ani tech itse add vochpi aicho voilo somaz ani tanchi mansikota hem kothent dakhoilea. ‘motik ek patto’ he kothecho axoi gamvtthi kutrea bhomvtonni gunthil'lo asa. Zori-i ho kutro visvasu aslo tori-i local axil'lean, briddichea kutream mukhar tacho value xuny asa. Pitrisot'tak somazacho doraro he kothent dixtti poddtta. ‘kagdachi stri’ kothent ek onath bhurgeachem chitronn kortana, aplea jivitant purai somadhon melloupak axel'lea bhurgeacho axoi kothent aila. Taka dista kalle karint boxil'li stri tachea jivitant bodol haddpak xokta. Punn ti stri zonnu kai kagda voili stri axil'leacho abhas lekhok amkam vachkank korun dita. Toxench ‘ek kop hunoni kofi’ he kothent matyechem biradd soddun kankrittachea biraddant pautokuch adhunik jinnepd'dotik lagun zal'lea bodlanchem somajik kothanok kothent ailam, zaka lagun puta-sunechea yantrik dhunient zanntte mamyk nateantoli hunsann, mog ani maipas mellna. Novea biraddant sogllim zannam asun legit tika nateantlea mayecho dhog favo zaina. Kankrittachea biraddant dor eke vostuk apli suvat asun legit he auyk apli suvat nasta. Oxe toren hunoni kofichea nimtan tichem ektteponn dorxoilam. Aiz amkam vhodd-vhodd imaroti ubaril'leo dixtti poddttat punn tea imarotimni apuloki na. Teo monxak lagim korchea bodla tankam teo pois kortat. Ekantak bolli poddil'le auycho axoi he kothent aila. Hea kothanche axoi itle somridhd asat ki asvadok te addnodor korunk xoknat.
Suchkotai, protikam ani protima hea kothamni aileat. ‘bonn'nnokdd'ddi’ kothent lekhok paipachea madhyomantlean ek sundor rupok ghoddoita. Him paipam mhonnlearuch monxachea jivitantoli progtichi ani udrogotichi xiddi. Zon ho kulkaracho bhurgo hi xiddi choddpacho yotn korta punn somvsarantole prosthapit lokanche mansikote add ho yotn tachea angar yeta. He kannyent protikatmokta dista. Heo rongall kaddeo mhonnlearuch tea bhurgeachea jivitant axechim rongall chitram chitraupi madhyom'. Punn somajik motsorachea kallkhant heo kaddeo pinttochea ghorant rongall chitram chitraupak fattim poddttat. Tea paipank lagil'lem tambdde khot sokoilea vorgachea bolidanachea korunn vastovachem protik zaun asa. He kannyechea adaran kothakaran vastovacher bott dourun, goribanchim rongall sopnam gheun mukhar cholotlea bhurgeancher ho somaz koxe toren apli krurta dakhoita tem spoxtt kelam.
Tech toren ‘motik ek patto’ he kothent patto hem manachem ani protixtthechem protik. Takach lagun to patto melloupache axen moti apli jinn vogddaita. Local pette he goribichem protik zalear bhailea breed che pette he mottheponnachem protik zaun kothent ailam. ‘kagdachi stri’ kothent karintoli stri hi girestokayechem protik zalear pepor vikpi onath bhurgo hem goribichem protik zaun ailam. Hi stri uchch vorgachea pokoll, korddea ani jivo naxil'lea protixtthechem protik asa, jika goribanchea bhaunanchi koslich kodor na. ‘ek kop hunoni kofi’ he kothent tem kop udarotayechem ani atmiyotayechem protik zaun asa.
Heo soglleo kotha gamv ani xari jinn chitraupi. ‘Bonn'nnokdd'ddi’ puraiponnen graminn jinnechem chitronn korpi tor ‘Kagdachi stri’ ani ‘Motik’ ek patto’ heo purai xari jinnecher adarit kotha asat. ‘Ek kop hunoni kofi’ hi gamv ani gamvant zaupi adhunikikoronn dakhoupi kotha. Ek boro kotha lekhok mhonnun tachi zannivo adhunik asa. Tech toren gamvchea dexi somskarantlean tachi zannivo ghoddot gel'li axil'lean, xari jinnechem dorxon ghoddoitana, gamvgirea vatauronnant ghoddpi graminn somskritayechem chitronn tachea kothamni dista. Lekhkachi drixtti fokt vyokti- kendrit na tor vyoktichea jinnentleo ghoddnnuko somajik poreavoronnantuch ghoddot astat, hem bhan lekhkak asa. Taka lagun tacheo kotha vyoktiche bhaunatmok prosn manddtta astana tea prosna fattlean protyokx va oprotyokxoponnan somajik karnnanch axil'lim distat. Tatunt somazacheo ruddhi, niti, kolpona, xrodhda, somoz, porompora heo vyokti jinnentlea bhaunanchea songhrxantoleanuch nirmann zatat hem hea kothamni dixtti poddtta. Tachi kotha somajik poreavoronnantuy ghoddot gel'li asa. Dekhik, to prosn magir zonachea svabhimanacho asum, onath bhurgeache bhaunecho asum va te zanntte maicho asum va petteacho asum.
Tacheo kotha vastovik asat. Sorzonoxil sahityokar her boroupeam poros vegllo asta. Dusreanchem dukh polloun to kolloullotta, jem vaitt asa tem polloun taka tiddok yeta, jem xrextth asa, pujy asa tachea mukhar to bagouta. Hem sogllem aplea lekhnantlean to oxe toren manddtta ki vachpi ontormukh zaun vachtat, taka teo apleo koxeo distat. Axea kodden, patram kodden to ekrup zata ani hachem mukhel karonn mhonnlear kothamni ayil'lim vastovikota. Bab eddvin ddisouzacheo soglleo kotha vastovik jinnecher adaril'leo asat. Monxachi xokantika, monourit'ti, vagnnuk aplea kothamni chitraupopacho yotn tamnni kela.
Hea kothamni bhum-i ani bhaxek kothakaran mhotv dil'lem asa. ‘bonn'nnokdd'ddi’ kothent apli bhum-i ani bhaxe vixim axil'lem mottheponn lekhkan dakhoilam. Apunn vhodd zauchea havesan apli mamybhas soddun porki inglix bhas apnnail'lean lekhkak vaitt dista. Itlench nhoi tor aplo gamv, gamvchem soim', nhoim, tolli ani bamyo udkachi paipolainn ayil'lean koxe toren noxtt zaunk pauleat hachem-i dukh lekhkak zata. Apli mull somskritai ani ghor-dar moddun utholl purogami vicharancho rakxos amchea ghoramni pavil'leachem dukh to manddtta.
Hea kothamni bailancheo somsea manddpacho yotn legit zal'lo asa. Puruxatmok somazoveusthe mukhar hotbol zal'lea bailanchem protinidhitv korpi stri amkam ‘motik ek patto’ kothent dixtti poddtta, zalear apleach ghorant ekleponnan zogpi eke auychem vastou ‘ek kop hunoni kofi’ kothent probhaviponnan manddlam. Aichea somazacheo somsea, bailancher zaupi onyai, oteachar hea kothamni disun yeta.
Atmonivedi, triti-i puruxi nivedon ani somvad vaprun apli kotha xoili probhavi korpacho yotn kothakaran kel'lo asa.
Sogllea kothancho ont dukhan zalo tori-i tancho xeutt lekhok vachkancher soddtta. ‘bonn'nnokdd'ddi’ kothent paipank lagil'lem khot va ‘ek kop hunoni kofi’ kothent pettoil'li kaddi va motichea golleant ghatil'lo patto va karint boxil'le bailechea monantole bhavo he vachkank kothecho xeutt tharaupak mekllik ditat. Bori kotha hi sogllench sangche poros suchkotayen vachkank nirnnoi gheupak prourit't korta ani oprotyokxant tankaim kothe bhitor aspaun gheta. ‘kagdachi stri’ hi kotha abstract kothecho prokar axil'lea karnnan vachkak kendr sthanar dourun ti boroil'li asa.
Sogllea kothamni zobrodst songhrx polloupak melltta. Ho songhrx gorib-giristam modlo zaum, sokoilo vorg ani voilea vorgam modlo zaum, aple protixtthecho va svabhimanacho zaum, zonaurancho zaum, monxachea bhaunam modlo zaum, nateantolo zaum, khotte protixtthecho zaum, pillgeam modlo zaum, vicharosoronne modlo zaum, somskaram modlo zaum va soimacho zaum, oxe torecho proboll songhrx sogllea kothamni ayil'lo dixtti poddtta.
Xeuttak ek gozal vaitt dista, adlea kalla voilea onyai sohon korpi bailanchem chitronn kothamni ailam punn aichi adhunik bail monis hem mukatteamni sohon korpi asa kai na?, hatunt dubavo dista. Tech toren ‘kagdachi stri’ hi kotha toxench kothentleo bhauna somzupak kollavo lagta. Heo soglleo kotha vachkancher nixchituch porinnam' kortat. Tech toren vachkam modim tivr somvedona zagrit kortat. Jinnechea jea ghottitam vixim lekhkak sangpachem asa tem tea ghottitam kodden praminnik raun, kolpona ani otixoyokticho vapor no korta, tamnni sanglam, zaka lagun vachkanchi zannivo odik somrid'dh zalea. Hea kothantlean lekhkak jem sangunk zai tacho jivont protyoi vachkank yeta.
Sondrbh:
1. Dsouza, Edwin J.F. Bonn'nnokdd'ddi, Motik ek Patto, Kagdachi Stri, Ek kop hunoni kofi.
2. Sordesai, Pra. Lokxmonnoravo. Kothaxilp. Zag prokaxon, 1977.
3. Quadros, Valley. Chol don Chondrank
4. Buddkule, Kironn. Okxor sorita. Bimb prokaxon, 2009.
5. Nagvenkar, Horixochondr. Asvadon. Kalika printtrs, 1987.
6. Sompadon- Gova Konknni Okadomi, Sahityoxilp. 1959.