Morris West 1916-t Australiachea Melbor‍nant zolmalo. Tachem xikap Christian Brothers hanchea iskolant chol'lem. Chouda vorsanche prayer to heach mellak bhorti zalo. Bara vorsam nontor nimanni angounn ghenastanch to bhair ailo. Dusrea mhazhoza vellim to soinak bhorti zalo. Tednancho prodhan montri M.G.Hughes hanne taka aplo apt kar‍yodorxi kelo.

Zhoza nontor tanne rekorddingacho vyouhar suru kelo. Faido asul'lo tori tachi obhiruch sahity zaunasli.

Thoddo temp to ddeyli meyl potracho vatikan protinidhi zaun vavur‍lo. Hangach tachea thoddea kadomborink kotha-vost labhli mhonnyet.

Morris West 1999, Okttobor 9 tarker asttoreliachea vikttoriant sor‍lo.

Torzonnkar

Namv: Gerald William Carlo

zonon: 17/12/1952, Soklexpur.

Likhnne namv: J.V.Carlo

Xikap: B.A. (Sorkari kola kolez, Hassan, Karnataka)

ghorant mhoza poppak vachpachi vodd aslelean vatauronn sokkodd bhurgeanki lhanponnar thaun'nch vachpachi vodd suru zal'li. Mhakai toxench, hamv hoiskul, kolez pautana ti aniki chodd zal'li. Tea kallar TV, mobail, inttor‌nett natle vorvim sohoz zaun amchi asokt vachpa kuxik geli.

Hamv eseselsi zaun kolez pois aslean ek vor‍s ghorach ur‍lom ani tea vogta mhaka onivary zaun konknni pustok toxem potram vachije poddlem. Tea por‍yant mhojem vachap fokot kon'noddant zatalem. Toxem mhaka konknni sahitachi vollok zali.

Kolejik pautana hamve inglixant toxem kon'noddant chodd vachunk suru kel'lem. Mhoza asokteche buk zaunasle jems heddli ches, or‍l sttenli gardd‌nor osole. Ek pauttim mhoza hatak mark ttveyn hacho ’ttom' soir‍s oddvenchor‍s’ mholl'llo videar‍tim khatir toyar kel'lo buk mell'llo ani mhaka to konknnek tor‍zonn kor‍yam mhonn bhoglem ani hamve suru keloch. Amchea ghora ’raknno’ potr yetalem ani hamve dhoir kor‍n ti kanni raknno potrak dhaddli. Tedna fa. Mark valddar raknno potrache sohaik sompadok zaunasle ani ti kanni tanni svikrit kor‍n bhurgeancho konso vibhagant prokott keli. Tich mhoji prothom' onuvadit kota. Tea uprant hamve modhem modhem raknnok onuvadit lekhonam dhaddul'lim tim prokott zalim. Tea poiki mhoza uddasak yemvcha don lekhonanche namv ’mongollo grohant kitem asa?’ ani ’farijevo mhollear konn?’

bi.E., dusrea vorsa thaun mhaka konknni potrancho sompork tuttlo ani hamv chodd kor‍n kon'noddo sahitik somsarant buddon gelom. Tea vogta hamve ek kon'noddant ’heappi krismos’ mholl'lli mottvi kanni boroyil'li mhoza mitrank mostu posond zal'li. Tanninch ti ’kon'noddo probho’ mholl'llea disallea potrachea oytarachea purounnint progott zal'li. Tea nontor hamve likh‌l'li ’molle’ mholl'lleli kanni ’mol'lige’ mholl'llea moineallea meagojinar progott zali. Uprant mhojim thoddim bor‍fam amcha kolejichea kon'noddo songho meagojinor progott zalim soddlear dusrem kitem-i vixes borounko na.

Kolez somplea nontor hamv bomboi gelom. Vachchem ek soddlear boromvchem mholl'llench visron gelom. Ghora konkonni ulomvchem, gamvak potram likhchim soddlear dusro sompork‌ch na zalo.

Bouxa 1980 t bomboi soddn gamvak pattim ailea nontor mhaka portean konknnecho sompork zalo. Tedna amger ’mitr’ mholl'llem hofteallem amger yetalem. Hamv vachtalom soddlear boromvchem visron gel'le borim asul'lom. Hea vogta hamve moris vestt mholl'llea asttreliyon lekhokachi ’ddevils oddvokett’ mholl'lleli kadombori vachun asul'lom. Tea kadomborichea kotaustun mhaka mostu ddisttorb kelem. Kensoran mornnachem formann vachlolo eklo vatikan padri, kotholik bhovaddt, patok, santiponn, durbollkai, soling seks, loingik osontuxtth‌kayent vollvollon aschi stri, ek‌ch khottlem, pangrunk ek‌ch kamboll asa mhonnon ghor samballnnar striye songi skandolachi(!) jinn jieun ascho holl'llecho padri, tea voir, eka vidhvi songi produvar‌ponnant jieun ason eka cherkeacho, sant mhonnon sogllea gamvan mandcho bapui, kelifor‍niya thaun chitur‍lechi zhoddam haddoun stholli-i lokok krixi xikxonn dimvcho bhisp... Hi kadombori konknnek torjije mhonn bhoglem. Hi kadombori konn porgott korit mholl'llem soval mhoje thoim udel'lench na! hamve suru kelich! mhoje laggim fokot asul'li, ddi.Ke.Bharodvoz stteanddordd inglix-kon'noddo ddikxonori! molnaddant viz sompork namva tekid! chimnne ujvaddak suru kel'lo vaur hamv 1986 t kazar zata por‍yant mundoron gelo. Sisttorinchea koventanim xiklelea bhurgeanchi okxoram bovo sobhit. Mhojim-i sobhit aslim! punn tanka veg natlo! hamv kazar zalea nontor mhoza hoklen, merin (atam bail) kosolich kir‍kiri korinastam mhoza hat protiek, ticha, mhozaki sundor hat bor‍fan chhapea yogy proti kor‍n dili (tench poilem ani nimanne!). Xri ddolfi kassia tedna mitr potracho sompadok zaunaslo. Osoli ek kadombori hamve onuvadit kelea, samany vachpeank ti posond zamvchi mhaka dubavo mhonnon'nch ti progott kor‍xeat‌gi mhonnon hamve vicharun potr boroilem. Tanni, vachpeanchea boud'dhikayevixim dubamvchem naka tumi dhadda progott kor‍yam mhonn tanni zap dili. Oxem, ’soitanacho vokil’ ponchvis hofteam mhonnasor 1987 t progott zali. Tea nontor thoddea karonnank lagon mhozo ani konkonnicho sompork tuttlo.

2005 t zaije. Hason, hamv xiklelea kolejik‌ch profesor zaun ayil'lo xri voleriyon ddisoza hanne ’raknno’ potrachi ejensi ghet‌l'li. Tachea vot'tayek lagon hamv portean raknnocho vorgonnidar zalom.

Amcha stholli-i kon'noddo potrak tedna tedna hamve onuvadit kel'leo kanneo dhaddunoch aslom. Ek pauttim oxem bhoglem ki ’raknno’ k ek kanni dhaddeam. Omerikon lekok o’henrin likh‌l'li The last leaf kanni kon'noddak onuvad kel'li matr ti konknnek ’nimanno kholo’ tor‍zunn dhaddli. Ti muklea hofteant‌ch progott zal'li polleun hamv ojeaplom. Tea nontor mhoje ani konkonni sahita modhem ek nirontor bandh ghoddlo mhonnyet. Haka mukel karonn tednancho ’raknno’ sompadok fa. Fransis roddrigos ani soho-sompadok ttoni feros mhollear chuk zamvchi na. Tea nontor hamve konknnent kitleo inglix ani kon'noddo kanneo tor‍jileo, lekhonam, lolit probondh likhle te sur‍ver lekh dour‍lem tem uprant soddlem. Konknnent progott zamvchea choddaut potram, ontor‍zalli potramni mhoza bor‍fank hritpurvok ovkas dila.

konkonni ani kon'noddo mhonnon hamve donxam voir inglix, kon'noddo kanneo tor‍jileat.

Prokottit buk: konknnent: ’Gandhichem Porzollik Fuddar‌ponn’ hea kritiek kor‍nattoko konkonni sahity okaddemicho puroskar labla.

Opohoronn: kor‍nattoka konkonni sahity okaddemi prokottit mottvea kanniancho torzonn pustok.

Pratham Books hanchea Story weaver t 16 bhurgeanche ddijittol toxem chhapea kon'noddo pustok.

Sankall Kadombori: Mark‌ttveynacho ’Ttom' soyarachi sahosam.’ (Adventures of Tom Sawyer) (Raknno)

Morris West hacho ’Soitanacho Vokil’ (The Devils Advocate) (Mitr)

Paulo Kuvhelo hacho ’Lipoyil'lem dirvem’ (Alchemist) (Raknno)

Nill Kota: Keathorin an'n porttor hichem ’Donporachem Omal’ (Noon Wine) (Raknno)

Samorsett Mham' hachem ’Potr’ (The Letter) (Raknno)

Samorsett Mham' hacho ’Tiroskar’ (Unconquered) (Raknno)

Onirban Bhott'ttacharyo hacho, ’Soinoidd mohonachi korall kota’ (Cyanide Mohan) (Divo)

Henri Vean Ddoik hacho ’Chouto Rai’ (The Other Wise Man) (Divo)