’Romachem Xher Eka Disan Ubhem Zaunko Na’

Panch Vorsam Somplim - Fuddem Kitem?

Placeholder: the original page gave this picture no description, and none has been written yet. It came from daaiz\daaiz\column\editorial\editorial51.asp.
Voros : 2009

Moino : Mai

Mogall Vachpea,

2004 isvent suru zaun, 2009 mai moineant Daaiz.com panch vorsam sompomvchea ghoddye kosoloch sombhrom' nat‌l'lem sobharank ojeap mholl'lleporim disonk puro tor‌yi, mhaka khasgen vhollkoteleank kollit ascheporim kiteak‌gi sombhrom'/dobhazo mhollear mhaka eka thorachi olorji. Ami jiemvchi amchi jinni tor, konn polleta, konn kitem-i uloita mholl'llea bhimyan va dakxennen jiemvchi jinni opnnachi mholl'llem bhogap mhojea motik bhilkul yena. Itlench nhoi, konnak‌gi dhakhomvcheak bhaddeachem/rinnachem haddun dhangro marunk mhojem mon tor‌yi aitem na.

Oxem mhonnon sombhrom'/dobhazo mhaka novo nhoi, zaite sombhrom'/dobhaje hamvem polleleat, horyekant utton dischem pokoll‌ponn, kritok notton, somsorak dhakhomvchak tonddar ghal'lem mukh‌vadd, konnak fottounko‌gi bhitor ek bhair ek vektitv dourun tonddapurto suko soilap korchem kiteak‌gi mhaka ovoddna. Asom! hangasor hamvem ul'lek korunk aschem panch vorsam somp‌l'levixim xivai mhojea khasgi ovoddavixim nhoi.

Ek svopann aslem, haka svopann mhonnom va khoroz tem hamv noko - tuminch nighontt kora. Konknnepasot kaim il'lem kam' korizoi mholl'llem. Hamv konknnentlea novod ani novo tthokke boroinnaramporim hoveasi boroinnar matr zaun udel'lom. Vell gel'leporinch nove nove sahitik mitr mell'lle. ’sahitik’ mholl'llo sobdh konknnechea mott'ttak vhoddlo zalo tor, ’boroinnar’ mholl'llo sobdh vhapartam. Horyek boroinnar veveglle, zoxem horyek monis vegllo. Tanchm chintap vegllem. Tanchi jinnyerit veglli. Tancho jinnye onbhog vegllo. Eka kop hun chayek don korun dogamni pieleari tea dogamyki ek riticho onbhog zata mhonnon na nhoi? oxem astam, zaitem xikonk mell'llem. Zaitem somzonk mell'llem. Itlem somzotana opxench opnnahujir ek arso ubho zal'leporim dislo, tea orxeant ami, boroinnaramni pollezai aslem. Poilem mhakach pollelem, hokigot ani kalponik somsara modhem ascho ontor dislo. Mafunk soklona tor‌yi, sompurnn ritir nhoi tori, thoddea mott'ttak tor‌yi somzonk soklom.

Oxem arso polletana mhojea motint udeun ayil'lem onyek chintap - ho arso mhaka matr nhoi, hea somsarantlea sorv boutik songtek dhakhounko sokta, mon kelear. Oxem polletana don rupnnim udeun yetat; poilem - ritem aschem (na aschem), dusrem - aschem. Techch porim don sovalam motint khonchon yetat. Ek nat‌l'lem (na aschem) ani dusrem aschem. Thodde tori ul'lek korche tor;

’Hea somsarant sorv thorache koxtt asat’ mholl'llem na aschem sukh ul'lek korta tor, ’hea somsarant kitle koxtt asleari sukh asa’ mhonnchem aschea songtecho ul'lek korta. Tatvik chintap soddeam, ami sompim bhas uloveam;

’Mhojelagim kar na, bonglo na zoxem heram lagim asa’ - hem na aschea chintpacho ul'lek korta tor, ’mhojelagim kitem tori asa, punn hea somsarant takai got nat‌l'lim asat’ mholl'llem aschea songtecho ul'lek korta.

Hench varjik hamv sahitak logu korunk preton kelem tor - konknnent her pranti-i bhasamporim unchlem sahity na. Vhoi! hem sot‌chch. Konn‌yi negar korina. Punn konknnent aschem sorv vhapar‌naschem? (Useless)?. Hea chintpak vopun gheunko kiteak‌gi mhaka naka. Her bhasantlem sahity hamvey vachlam, odhyoin kelam, korun'nch asam. Zauyet nhoi, vhoi - konknnent horyeka xetant vhaddaull gorz asa, zamv songit xet, zamv sahitik xet, zamv zonopod xet, zamv nattok xet, zamv her xet. Punn vhaddaull ek hont. Eka disan zamvche tosoli nhoi. ’Rome was not built in a day’ mholl'lleporim hi ek prokria. Punn ontor‌zallint sahity porgotton yetana somsarachea khonchyai konxeant aschea vachpeank upolobdh ason vachunk solis zata. Oxem vachtam, heram somor tulon zata, amcheo oskotkayo, unn, ovgunn dison yetat. Ani hangasor pramannik ritin teo svikar korchem vhodd mon sorvank asa tor vad-vivad mholl'llech nant nhoi?

Konknni sahiteak porgott korcheak ontor‌zall madhyom' vinchunk promukh karonn, ontor‌zallichi upolobhdi. Hye khatir sobharamni zaito vell khorchila, zamv tim choddtavam pordea pattlean asat. Sobharamni ek nhoi ek ritir adhar dila, ani tanchea minoten mhojean daiz misamv edoll mhonnasor mukharunk sadhy zalam. Ani atam daizan pattlea panch vorsamni konknnek kaim tori dilam mholl'llo sontos amkam asa. Daiz sahitik spordhe ami bhovo bore ritir manddun haddleat. Zoktea sahit‌karank (kannyegar toxem kovi) porgott man-som'man dila. Axavadi prokaxonadhvarim veveglle buk porgottleat. Konknni potrank amchea tankicho sohokar/pattimbo dila. Zaunko puro az arthik ritin kitlem zoddlam mhonnon sangonk sokchenamv; kiteak - konknnent arthik ritin punzamvcho kosoloch irado amcho nat‌l'lo, fuddem-i aschona. Daiz.Kom' n sahitik songte bhair chintunk vochonk na. Fokot't konknni bhas, konknni sahit, konknni boroinnar hankam matr mohotv dila xivai her khonchyai songtenk nhoi.

Vorsallea sahitik spordheasovem moinealle sahitik spordhe ami manddun haddleat, kamasallam choloun veleant - amcho irado kedinch piknikam korcho zamv, vedi karyim manddun lokancheo tallio aikomvcho nas‌l'lo. Amkam ami konn mholl'llem kollit asa. Ami sahitik mogi, sahitak ovaz gorz nhoi, dobhazo gorz nhoi, sombhrom' gorz nhoi. Ami kedinch ek songh mhonnonk na va chintunk na. Ami fokot't konknni sahiteacho obhiman asche hoveasi.

Panch vorsam sompomvcha vellar, amchem misamv ozun somponk na. Suru zalam matr, fuddem zaitem korunk asa, tem vellakallachea odhin somorpitam. Punn hea panch vorsamni daiz misamvant vantteli zal'lea sorv boroinnarancho, vachpeancho, poxokancho, sompadoki-i monddollicho, solha-monddollecho toxench mhaka khandak khand diun kumok kel'lea bai pria sikvericho, ani bab melvin je. Vas kelorai hancho hamv upkar bavuddtam.

Dev borem korum,

Khalteponnim,

- Valley Quadros, Ajekar